Úvod arrow Projekty arrow Tatry pre ľudí-galéria a publikácia
Mesto Vysoké Tatry v spolupráci s partnermi (ŠL TANAP, MVO Ľudia a voda, MSPP, n.o.) ukončili implementáciu projektu TATRANSKÁ ŠKOLA REGIONÁLNEHO ROZVOJA. Cieľom projektu bolo rozvinúť zručnosti a tvorivý potenciál všetkých zainteresovaných skupín v regióne Vysoké Tatry, aby Tatranci boli sami schopní vedieť si pomenovávať svoje problémy i navrhovať riešenia na ich odstránenie.
 
V príspevku nájdete odkaz na stiahnutie publikácie, príhovor primátora a hodnotiteľa, fotogalériu z konferencie a návštevy britskej kráľovnej Alžbety II. a princa Philipa.
Viac informácií, fotogaléria z konferencie a návštevy britskej kráľovnej Alžbety II. a princa Philipa získate kliknutím na nasledovný odkaz:
 
 
 
Publikácia TATRY PRE ĽUDÍ k stiahnutiu tu:
 

 
 
Nižšie pripájame príhovor primátora k publikácií, ako aj vyjadrenie hodnotiteľa projektu.
 
 
Príhovor primátora Mesta Vysoké Tatry, ako gestora projektu:
 
Milí čitatelia,

srdečná vďaka za čas ktorý budete venovať čítaniu tejto publikácie, ktorá sa stala jedným z výstupných produktov projektu „Tatranská škola regionálneho rozvoja". Projekt bol podporený Európskym sociálnym fondom v rámci Sektorového operačného programu Ľudské zdroje, priorita č. 3, Opatrenie č. 3.2: Zvýšenie rozsahu, zlepšenie a širšie poskytovanie ďalšieho vzdelávania s cieľom zlepšiť kvalifikáciu a adaptabilitu zamestnancov.

My všetci, ktorí sme sa na projekte zúčastnili dúfame, že bude pre Vás prospešná a plná užitočných informácií. Publikácia predstavuje vo svojej podstate rozvojový program s akčnými plánmi, v ktorom sú prezentované záverečné výstupy projektu. Hlavné aktivity projektu Tatranská škola regionálneho rozvoja pozostávali vo vytvorení multisektorových interaktívnych tímov, ktoré boli navzájom školené tak, aby vypracovali čo najlepší projekt pre región Vysoké Tatry v ekonomickej, sociálnej, kultúrnej, či environmentálnej oblasti.

Región Vysoké Tatry trpí nedostatkom multisektorovej komunikácie, čo je príčinou konfliktu medzi ekonomickými, sociálnymi, kultúrnymi a environmentálnymi záujmami v regióne. Táto skutočnosť vedie všetkých zúčastnených k frustrácii z nereálnosti riešiť ekonomické problémy s potrebami ochrany prírody regiónu. Preto má samospráva spolu s partnermi ambíciu naštartovať procesy vytvorenia multisektorového partnerstva zainteresovaných tak, aby sa na príklade vypracovania spoločného rozvojového programu pre región rozvinula kapacita ľudí pre riešenie nielen vlastných problémov, ale aj problémov komunity a súčasne aj celého regiónu.

Jedinečnosť tatranského priestoru môže byť modelovým územím pre Slovensko, ako rozvíjať ľudské zdroje s potrebami rozvoja lokálnej ekonomiky, sociálnej spravodlivosti, kultúrnej zrelosti a environmentálneho vzdelania

Predpokladáme, že systém a spôsob implementácie projektu napomôže naplno rozvinúť multisektorové partnerstvá, čo je základom pre vytvorenie kapacity pre absorpciu finančnej pomoci EÚ pre región Vysoké Tatry. Veríme, že spoločné tímové učenie na princípe multisektorovej komunikácie prinesie doteraz nevyužívaný priestor presadzovania a investovania do spoločných rozvojových programov so synergickým efektom na prospech všetkým. Iba takýmto spôsobom bude možné v budúcnosti odstrániť slabé stránky a riziká v regióne Vysoké Tatry, ktoré znemožňujú potrebu udržateľnej prosperity pre všetkých partnerov.

 

Október 2008

Ing. Ján Mokoš
Primátor mesta Vysoké Tatry

 

Zhodnotenie projektu - vyjadrenie Hodnotiteľa projektu:

Projekt Tatranská škola regionálneho rozvoja mal od samého počiatku ambíciu stať sa významným míľnikom hneď v niekoľkých oblastiach. Už k jeho zrodu sa viažu okolnosti, ktoré nenechávali nikoho na pochybách, že príprava projektu ako aj jeho implementácia bude živá, interaktívna spleť vzájomných, neustále sa formujúcich konfrontačných procesov na ceste k definovanej štruktúre cieľov v závere ktorej dôjde k sformovaniu a k štruktúrovaniu jedenástich tematických akčných plánov rozvoja regiónu Vysoké Tatry. Schválené akčné plány budú publikované v záverečnom integrovanom rozvojovom programe Tatranského regiónu s názvom „TATRY PRE ĽUDÍ" zhŕňajúcom závery a odporúčania odbornej verejnosti, obyvateľov a priateľov mesta a regiónu Vysoké Tatry tvorených spôsobom bottom-up, čiže „zdola nahor".
Už v súčasnosti môžeme konštatovať historický význam implementovaného projektu TŠRR, ktorý sa stal viacnásobným míľnikom v procesoch podpory koherentného rastu jedinečného Tatranského regiónu. Svojim vznikom projekt zahájil významnú etapu aktivizácie potenciálu ľudských zdrojov a ich koncentrácie na identifikáciu a hľadanie riešení pre optimalizáciu procesov regionálneho rozvoja na území mesta a regiónu Vysoké Tatry. Ukončením implementácie projektu však začala jeho významnejšia, azda primárna fáza, ktorou je príprava na proces zhmotnenia prijatých záverov, štruktúrovane obsiahnutých v jedenástich tematických akčných plánov udržateľného rozvoja regiónu Vysoké Tatry.

Tak, ako sa myšlienka projektu zrodila priamo na "tvári miesta", teda prechodom krajiny a vnímaním jej potrieb, tak i základné myšlienky týkajúce sa prípravy jednotlivých aktivít projektu napovedali, že koordinácia projektu sa obmedzí predovšetkým na metodickú a podpornú funkciu. Významný priestor pre samotné formovanie výstupov bol vecou interaktívneho procesu zúčastnených lektorov, pracovných skupín a potrieb prostredia, ktoré sa ľudské zdroje, zúčastnené na tomto projekte naučili vnímať pozornejšie a intenzívnejšie.
Pozorné načúvanie k problémom, ktoré mesto a región Vysoké Tatry zaťažujú, zintenzívnenie súčinnosti frekventantov na procesoch identifikácie potenciálu hospodárskeho, sociálneho, environmentálneho rozvoja a súčasne hľadanie rovnováhy a symbiózy medzi aktivitami, ktoré sa regiónu dotýkajú, rezultovali do spoločenskej objednávky, ktorej výsledkom je vyškolený, kvalifikovaný ľudský potenciál podieľajúci sa na tvorbe integrovaného rozvojového programu Tatranského regiónu a jeho neskoršej implementácii.

Je potrebné oceniť aj odvahu primátora mesta Vysoké Tatry Ing. Jána Mokoša, ktorý bez zaváhania prijal výzvu na realizáciu projektu Tatranská škola regionálneho rozvoja, uvedomujúc si vzácnosť každej aktivity, ktorej jednoznačným úmyslom je pomôcť Tatranskému regiónu pomenovať príležitosti a ohrozenia pre jeho rozvoj.
Projekt iste nemá ambíciu substituovať existujúce iniciatívy pre podporu a rast hospodárskej, sociálnej a environmentálnej úrovne záujmového územia, hoci má jedinečný charakter významného nástroja podpory rozvoja regiónu Vysoké Tatry. Voči existujúcim stratégiám pôsobí komplementárne smerujúc energiu a potenciál ľudských zdrojov podieľajúcich sa na príprave výstupov k splneniu nadúrovňových, spoločensky významných cieľov. Naopak, dlhoročná, nedostatočná, resp. nesprávne cielená aktivita, resp. pasivita odráža súčasný stav a úroveň rozvoja územia, a bolo by neospravedlniteľným tvrdenie spochybňujúce význam akejkoľvek ľudskej aktivity zameranej na oblasť rozvoja regiónu Vysoké Tatry.
Konferenciou pri príležitosti ukončenia projektu Tatranská škola regionálneho rozvoja, ktorej význam bol nesporne obohatený o prítomnosť princa Philipa, vojvodu z Edinburgu, bola ukončená a súčasne zahájená ďalšia etapa projektu TŠRR, ktorá je výnimočná svojou nielen hmotnou stránkou v podobe prijatých výstupov, ale predovšetkým kumulovaným a neustále sa profilujúcim potenciálom ľudských zdrojov zúčastnených na tomto projekte, ktorých myšlienky sú zharmonizované a pripravené na ďalší brainstorming pod vedením skúsených lektorov.
Tak ako dieťa potrebuje na dosiahnutie dospelosti a zrelosti nevyhnutný čas, i stratégia rozvoja Tatranského regiónu prechádza etapami, ktoré nemožno preskočiť alebo urýchliť. Význam mesta a regiónu Vysoké Tatry pre subjekty lokalizované v pásme horského a podhorského územia je z viacerých hľadísk natoľko jedinečný, že nie je možné sa od tohto geograficky významného útvaru abstrahovať ani pri tvorbe stratégie hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja okolitých územných samospráv, ktorých často rázovitý a jedinečný charakter pútajúci investorov, turistov či obyvateľov je daný práve geografickou blízkosťou Vysokých Tatier.
Diskusia, pomenovanie problémov a hľadanie východísk boli taktiež súčasťou záverečnej konferencie, a je dôležité oceniť prítomných predstaviteľov miest a obcí, ktorí svojou aktívnou účasťou preukázali záujem na participácii pri rozvoji územia, ktorého sú neoddeliteľnou súčasťou.

Je nevyhnutné pochopiť, že rozvoj územia jednotlivých obcí nie je od okolia izolovaná aktivita, a je nutné ho chápať v širších súvislostiach. Synergetické väzby významne pozitívne, ale i negatívne ovplyvňujú každý proces, ktorý sa v území odohráva. Nie je to inak ani s vnímaním rozvoja regiónu Vysoké Tatry vo vzťahu k podhorskému pásmu obcí a miest, ktorých vývoj a úspešnosť zvolenej stratégie rozvoja viac či menej poznačila prítomnosť geografického pásma Vysokých Tatier. Bolo by omylom domnievať sa, že zníženie intenzity rozvoja regiónu Vysoké Tatry bude mať pozitívny dopad na podhorské pásmo. Územie Vysokých Tatier, ako i podtatranských obcí má rozdielny, individuálny charakter, územia vzájomne predstavujú systém rozmanitých komplementárnych vzťahov z titulu existencie komparatívnych výhod toho, ktorého územia (platí i pre oblasť turistického ruchu).
Ekonomika Tatranského regiónu je vo výraznej miere založená na turistickom ruchu a sprievodných službách. Ponuka ubytovacích kapacít a ich kvalita je však obmedzená rozsahom ponúkaných služieb, ktoré vzhľadom na prítomnosť TANAPu a priestorové obmedzenie nie je možné v tomto chránenom území sústrediť. Zariadenia cestovného ruchu teda využívajú komparatívne výhody plynúce z bezprostrednej blízkosti pohoria, ktoré predstavuje pre ekonomiku horského pásma významnú pozitívnu externalitu.
Rozdielne je možné vnímať podhorské obce, ktoré stratégiu rozvoja prispôsobili dopytu po kvalitných službách, a sústredili množstvo športových a voľnočasových aktivít v bezprostrednej blízkosti novovybudovaných ubytovacích kapacít lákajúc aj hostí ubytovaných na území TANAPu. I pre tieto obce však geografická blízkosť Tatranského regiónu ohraničeného Tatranským národným parkom predstavuje pozitívnu externalitu, ktorá robí ponuku služieb v podhorských obciach viac atraktívnou.

Rozvoj územia ako koherentného celku je jednotným záujmom tak tatranského regiónu, ako i podtatranských oblastí. Zníženie intenzity vykonávaných aktivít pre podporu rozvoja a rastu v Tatranskom regióne a z tejto skutočnosti prameniace zníženie atraktívnosti územia by znamenali vznik negatívnej externality pre podhorské obce, prejavený poklesom záujmu o trávenie voľného času v podhorskom pásme. Dominantné postavenie Tatranského regiónu založené na existencii Tatranského národného parku je nesporným faktorom, ovplyvňujúcim hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj okolitých obcí lokalizovaných v podhorskom pásme, čo však kladie na Tatranský región zvýšené nároky na prevzatie zodpovednosti za procesy jeho rozvoja po všetkých stránkach.
Z uvedeného konštatovania plynie pomerne jednoznačná požiadavka na projektovanie rozvoja horského a podhorského pásma vo vzájomnej interakcii plánovaním neduplicitných, ale skôr doplnkových aktivít, ktoré medzi sebou vytvárajú synergické ekonomické záujmy formulujúce stabilnú hospodársku sieť a umožňujúce multiplikovať takto dosiahnutú intenzitu do ďalších oblastí, ktorých atraktivita rastie budovaním stabilnej občianskej, sociálnej, kultúrnej či cestnej infraštruktúry ovplyvňujúcej okrem iného aj urbanizáciu prostredia tam, kde je to spoločensky prínosné a vítané.
Projekt Tatranská škola regionálneho rozvoja má iste mnoho priaznivcov vďaka ktorým dozrieva do druhej fázy svojej existencie vyznačujúcej sa zhmotnením prijatých záverov v rámci integrovaného rozvojového programu Tatranského regiónu s akčnými plánmi. Avšak nemenej dôležitú skupinu ľudí predstavujú skeptici, vyznačujúci sa zdržanlivým až pasívnym prístupom k novým aktivitám zameraným na podporu rozvoja Tatranského regiónu. Práve táto skupina je okrem iného aj zdrojom oponentúry a stimulátorom ďalšieho, omnoho významnejšieho napredovania v realizácií výstupov projektu Tatranská škola regionálneho rozvoja, ktorého názov nestráca na aktuálnosti ani v súčasnosti.

Za všetkých účastníkov vyslovujem želanie, aby sústredený potenciál ľudských zdrojov predstavoval nielen pre región Vysoké Tatry kontinuálny prínos, keďže záujem začína a končí práve u ľudí, ale aby sa projekt Tatranská škola regionálneho rozvoja stal synonymom slov „zaujímať sa, chcieť, môcť" a postupne eliminoval slová „nedá sa, nemožné", problémy, ktoré vo vedomostnej spoločnosti podporujúcej inovácie a invenčné prístupy čoraz viac strácajú na aktuálnosti.

Október 2008

Dušan Havlíček, hodnotiteľ projektu
riaditeľ TATRAVIA-RRA

 

 
< Predchádzajúci



Copyright © 2008 TATRAVIA - regionálna rozvojová agentúra.


portál regionálnej rozvojovej agentúry

TATRAVIA - RRA
Švajčiarsky dom
Starý Smokovec 7
062 01 Starý Smokovec
Vysoké Tatry
tatravia@tatravia.sk
TATRAVIA regionálna rozvojová agentúra

Úlohou TATRAVIE je:

- Plnenie úloh v zmysle zmluvného vzťahu ústredným orgánom štátnej správy.

- Identifikácia a implementácia trvalo udržateľných projektov.

- Vytvorenie projektovej kompozície - mapy projektov a ich podpora.

- Zvýšiť úspešnosť, efektivitu a adresnosť čerpania finančnej podpory.



Odporúčame: