Zmeny stavebnej a územnoplánovacej legislatívy sú nevyhnutnosťou. Skúsenosti s neurčitým a pomalým ostarávaním územného plánu, jeho zmien alebo doplnkov, územné či stavebné konanie bez jasných pravidiel produkujú množstvo sporov, kritiku, nespokojnosť tak fyzických, ako aj právnických osôb bránia rozvoju, stanovujú nerovnaké podmienky a pravidlá. Rozvoj obcí a miest buď stagnuje, alebo naopak čelí nekontrolovanej živelnej výstavbe.
Množstvo monografií od renomovaných autorov z právnického akademického prostredia prinieslo rozsiahle komentáre k jednotlivým právnym normám, doplnené o ustálenú rozhodovaciu prax a upriamilo pozornosť na až príliš veľké množstvo nezrovnalostí či neistôt, ktoré viedli k odôvodnenej úvahe o potrebe novej územnoplánovacej a stavebnej legislatívy namiesto jej aktualizácie.
Navrhovateľ súboru územnoplánovacej a stavebnej legislatívy bol vystavený kritike, ktorú sprevádzalo množstvo pripomienok v medzirezortnom pripomienkovacom konaní. Napríklad, že nový zákon o územnom plánovaní napomáha developerom a znevýhodňuje postavenie obcí a miest v procese obstarávania územného plánu a jeho zmien. Isteže áno, ale mohlo to byť aj úplne inak.
Majetkové krivdy, ktoré boli páchané v dôsledku nekvalifikovaného výkonu verejných služieb zo strany územných samospráv v oblasti územného plánovania, územného a stavebného konania prerástli do nezanedbateľných rozmerov. Napriek sústavnému a opakovanému porušovaniu zákona pri výkone originálnych kompetencií, ako aj preneseného výkonu štátnej správy, napriek množstvu prípadov ustálenej rozhodovacej praxe, k náprave a zmenám do dnešného dňa nedošlo.
Obce a mestá dôkladne poznali achilove päty stavebného poriadku. Tolerovali neúmernú byrokratickú záťaž, ktorú ponechávali na ramenách obyvateľa. Nezabezpečovali právne istoty obyvateľa, ktorý po splnení podmienok ustanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi oprávnene očakával vopred predpokladaný výsledok, avšak z dôvodu svojvoľnosti pracovníka obce jeho legitímne očakávania naplnené neboli. Obec či mesto, ktoré majú život obyvateľa skvalitňovať a zabezpečovať kvalifikované verejné služby činili pravý opak. Tolerovali neurčitosť práv a povinností účastníkov v správnom konaní, ako aj správneho orgánu. Svojvoľné konanie, nedodržiavanie lehôt, žiadna trestnoprávna a hmotná zodpovednosť posiľňovali nerovnaké postavenie orgánu verejnej moci v konaní a občan ťahal za kratší koniec.
Iste si obyvateľ pamätá nezmyselnosť neustáleho dopĺňania dokumentácie k územnému konaniu bez opory vo všeobecne záväzných právnych predpisov, nedodržiavanie lehôt v zmysle Správneho poriadku, zamietavé rozhodnutia bez odôvodnenia, prieťahy účastníkov konania, ktorí právne postavenie účastníka konania nemali, nevysporiadanie sa s dôkazmi v správnom konaní, akceptácia pripomienok a námietok bez opory v zákone alebo bez opory napr. v predloženom znaleckom posudku.
Územie sa menilo, pretváralo, prirodzene sa vyvíjalo funkčné využívanie a priestorové usporiadanie územia. Mnohé územné samosprávy nedokázali kvalifikovane zvládnuť požiadavky svojich obyvateľov na zmenu územného plánu. Paradoxom sú urbanizované územia, v ktorých sa nachádzajú fragmenty nevyužívanej pôdy, evidovanej ako poľnohospodárskej s obmedzením výstavby. A naopak, tam, kde pretrváva poľnohospodárske využitie krajiny sa živelne stavajú betónové sídliská. Napriek všetkým týmto skutočnostiam ani za posledné desaťročie nebola vôla zo strany územných samospráv skvalitniť proces územného konania a priniesť občanovi moderné verejné služby na úrovni 21. storočia.
Ak by územné samosprávy, resp. združenia, ktoré ich reprezentujú, vyvinuli snahu vedúcu k stransparentneniu procesov, ich debyrokratizácii, k nastaveniu lehôt a zodpovednosti, k precizovaniu pravidiel, práv a povinností, vyfúkli by vietor z plachiet tým, ktorých dnes kritizujú a ktorí sa legislatívnych zmien chopili a zdá sa, že ich uvedú úspešne do praxe. Ak by obce a mestá, ako aj rôzne záujmové skupiny vyvinuli minimálne takú snahu, akú vyvinuli pri podávaní pripomienok v MPK, výsledkom by dnes možno bol súbor multilaterárne akceptovateľných, všeobecne záväzných právnych predpisov. Toto sa žiaľ vyše desaťročie nestalo a tak právo patrí akčnejším a rýchlejším. Či na prospech, alebo škodu, ukáže prax. V každom prípade, na doterajšiu nečinnosť obcí a miest pri skvalitňovaní stavebnej a územnoplánovacej legislatívy doplácal práve obyvateľ obce, ktorému sa mal život v obci skvalitňovať a zjednodušovať.